Separatisti- stručná správa a recenzia

Tento článok je stručným reportom a prierezom z veľkej cesty, ktorú som z časti absolvoval s ďalšími parťákmi a z väčšej časti sám. Ako to všetko dopadlo, kto to vzdal a kto vytrval z päťčlennej partie sa dozviete nižšie. Chronologicky som zoradil všetky správy, ktoré sme počas výletu posielali domov a prepojil som ich s fotkami a mapami. Zároveň môže poslúžiť ako recenzia pre moje prívesné vozíky. Na cestu som zobral príves v štandardnej výbave a prevedení, ako ich vyrábam a ponúkam na predaj.

Konštrukcia prívesných vozíkov je dimenzovaná na 30kg batožiny. Ja som sa rozhodol naložiť rovných 40kg.

Konštrukčná rýchlosť je 90km/h. V mojom prípade príves lietal často nad 100km/h po nie najkvalitnejších cestách…

Jedná sa zrejme o najväčšiu zaťažkávaciu skúšku, akú môj výrobok kedy podstúpil 🙂

A prečo názov Separatisti?

Cieľom bude navštíviť niekoľko krajín, ktoré vznikli osamostatnením a odčlenením od územia pôvodného štátu. Začneme Kosovom. Potom sa cez Turecko presunieme do Arménska, odkiaľ máme priamu cestu do Náhorného Karabachu. Pojazdíme Gruzínsko, severnú stranu Kaukazu. Následne navštívime Abcházsko a pokúsime sa dostať cez Novoazovsk na Ukrajinu.

Výlet s názvom Separatisti:

25. júla

Toto je zrejme prvá oficiálna zmienka o našom výlete. Samozrejme schéma trasy a body záujmu sme mali pripravené niekoľko mesiacov dopredu:

Tak jaká bude ta letošní cesta? Kam, že to vlastně pojedeme? A kdy a na jak dlouho to vlastně bude? Podrobnější trasa se zatím ladí ale dnes, 10 dni před odjezdem to vypadá následovně? … Česko-Slovensko-Maďarsko-Srbsko-Kosovo-Makedonie-Řecko-Turecko-Gruzie-Armenie-Nahorni Karabach-Armenie-Gruzie-Rusko-Ukrajina-Slovensko-ČeskoTrasa odhadem bude mít 8-9000 km Doba cesty je naplánovaná na měsíc.A teď k tomu jaká bude sestava. Jak jsem už prozradil letos to bude jiné. Marek je bohužel ve Francii a letos se k výpravě nepřipojí, ale aspoň bude prostředník mezi náma a touto stránkou když nebudeme mít k dispozici internet  Letošní sestava je: Roman – Jawa pérák 350 Vlado – Bmw R1200 GS Já – Africa Twin XRV 650Dále naši skupinu na dva týdny doplní Miloš na Jawě 350/634 a podle posledních informací snad i můj kámoš Mráza na Yamaze XT660Z Tenere.Kdo z Vás byl na cestovatelském večírku tak Romana s Milošem zná. A kdo nebyl tak se na ty dva blázny může podívat na Romanových stránkách http://www.retrotravel.eu/ Motory nakopneme s největší pravděpodobností 4.8. 

29. júla

Podarilo sa nám zorganizovať bleskové vybavenie víz do Ruska:

Tak zase o kus blize ke zdarnemu startu
 10408985_843791645631182_4354069970799265482_n

30. júla

Moje prvé oficiálne vyhlásenie o plánovanej ceste- nerád o takýchto plánoch hovorím nahlas s predstihom:

Ostáva ešte pár -dní do odštartovania ďalšieho sna. Už niekoľko mesiacov plánujeme výlet s pracovným názvom Separatisti. Cieľom bude navštíviť niekoľko krajín, ktoré vznikli osamostatnením a odčlenením od územia pôvodného štátu. Začneme Kosovom. Potom sa cez Turecko presunieme do Arménska, odkiaľ máme priamu cestu do Náhorného Karabachu. Pojazdíme Gruzínsko, severnú stranu Kaukazu. Následne navštívime Abcházsko a pokúsime sa dostať cez Novoazovsk na Ukrajinu. Tri motorky Traja jazdci 8000-9000 kilometrov Víza sú úspešne nalepené v pasoch a moja motorka dnes dostala novú nálepku na STK. 

2. augusta

Dano rieši 2 dni pred odjazdom neposlušné kolesá. Ja to mám o mak pestrejšie, robím generálku motora… Vlado volá, že baworák odmieta naštartovať niekde medzi Rožňavou a Košicami a avizuje odloženie svojho odjazdu…. sme proste blázni.. I takto to může vypadat Dva dny před odjezdem  … Přípravy a opravy v plném proudu 

.10476336_845805578763122_2618280360018481093_o

DSCN0276 DSCN0275 DSCN0267

4. augusta

Marek o nás napísal:

Den D. Chalani startuju a pred nimi je cca 9000km pocas 4-5 tyzdnov. Stastnu cestu, co najmenej technickych problemov a co najviac silnych zazitkov… Uzite si to poriadne a hlavne sa v poriadku vratte domov.  Go ahead!(Marek)

5. augusta

Dohodli sme sa, že hlavný informátor facebookový bude Dano a prispievať bude výhradne na stránku jednoustopou. Novým doposiaľ nepoznaným členom partie sa stáva Honza (Mráza). S Milošom máme dnes nabehaných zúfalých 156km.

Tak prvni den je za nama … Takze poporadku: 8:30 – start vyzvedavam Mrazu v Orlove a nabirame smer Púchov … pred Frydkem defekt … zacina silena prutrz … z plachty stavime pristresek a menim dusi na africe … prestava fungovat nabijecka na gps … 13:00 prijizdime do puchova … Roman dojizdi z kavarny hosti nas cajem … jsme durch prevlikame se a ve 15:00 jedeme pro milose … Roman shani nepromok … 16:00 vyjizdime z nimnice …cil madarsko … na krizovatce ujizdi roman s milosem … hledame se az do 20:00 … roman hlasi,ze nemuzeme do madarska … musime vladovi poslat pas …pripoji se az ve ctvrtek totiz … noc jsme stravili ve slunecnici pod sirakem za asistence piva …jsme 20km za nitrou a nabirame smer Madarsko 

Zväčšiť mapu

Tak dneska neco pres 400km profrceli sme madarskem a vtrhli do srbska … rozhodli jsme se navstivit slovenskou vesnici backi petrovac … nakonec jsme zastavili kousek pred ni a v hospode se nas ujali mistni … dostali jsme kozi syr a meloun a spime v lovecke chate kde nas pohostili tak az nam to leze z usi  Dneska zadny technicky problem a pekne pocasi … zitra jedem do belehradu kde asi zustanem do dalsiho dne 

Zväčšiť mapu

Kulpin
Jsme v belehrade … dneska jsme najeli jenom asi 120km ale i tak nam to zabralo skoro cely den … ale je to i tim ze sme startovali o pul 12  Ted jdeme do viru velkoměsta a rano smer Kosovo … 
10351148_10202571112428136_1888296012772278006_n
Jsme v makedonii … Vcera sme stanovali v kosove na htebeni a usinali za strelby ze samopalu … nakonec nas ale nikdo nezbil meznasilnil ani neukradl a tak jsme vyrazili do podmraceneho rana … odpoledne se pocasi vybralo a vecer sme si uzili paradni jizdu v horach … spime pod sirakem  Rano smer Recko (nebo bulharsko) …PS:nase rady vcera vecer doplnil i vlado ktery bouchnul za den 1000km … PS2: dneska jsme zvedali motorky vlado ja a roman 
10616079_10202571125748469_7617685616449383906_n   10600673_10202571119428311_8975966168889257633_n
 10592803_10202571119068302_2215110633970602346_n
 IMG_2297 IMG_2281
 1907792_10202571121748369_8308247885058693265_n  10468655_10202571121388360_5139778922375685713_n
Zdravicko z Turecka  Od posledniho prispevku v Makedonii jsme projeli Reckem a uzili si neskutecne zatacky spani pod sirakem i koupani v mori … Navecer jsme dorazili do Turecka a hned na hranicich jsme zapocali nasi misionarskou praci Heslem: Zahodte koran ctete bibli … Za chvili uz jsme byli zastaveni tureckou policii … ukazali nam svoji pistol pokecali obdivovali peraka a jeli jsme dal … Jsme v meste Edirene. Zitra smer istambul … 
DSCN0283  IMG_2315
Istambul dobyt. Spime primo v centru mesta …provoz je sileny a nic silenejsiho sem nezazil … z kazde strany auto a za zadama zurivy autobus ritici se 120km/h Mraza nas bravurne donavigoval do centra. V Istanbulu budeme jeste zitra a pozitri vyrazime. Pozitri mastava den kdy se ma odpojit milos s mrazou a protoze se zmenilo par veci odpojuji se i ja ale domu se nejede jen se trochu zmeni trasa  … Vlado s romanem budou pokracovat do Gruzie
10406998_855309894479357_8636701483806890303_n  10599382_10202571144028926_3312221606408818641_n
 10616188_855309707812709_696711996302600947_n
Dneska sme za turisty a cely den sme chodili po Istanbulu … Na vecer jsme si to vynahradili vyjizdkou nelehko do asie … takze hlasim byli sme v asii …gps hlasila 7km … nakonec z toho bylo 40 holt istanbul

14. augusta

Posledné Danove vyjadrenie k pôvodnému plánu cesty bolo 14.8. Od 13. 8. sme sa rozdelili. Miloš, Mráza a Dano smerujú domov a Ja s Vladom držíme pôvodný kurz. Dohodli sme sa, že bude Dano priebežne zverejňovať moje SMS a občasné fotky…

Ne vsechno je vzdy takove jak si prejem … Z casovych duvodu jsem tov Istanbulu otocil do bulharska s planem ze s mrazou projedeme pobřeží až na ukrajinu a navstivime cernobyl … Mrazu vsak potrestal alah ze piti kohoutkove vody a kdyz dostal sracku tak to otocil domu … do gruzie jsem nejel abych pak nemuseljet z ruska sam … ted sem v bulharsku a zůstal jsem tu sam … Navic se zda ze ma alah nejaky problém i se mnou … Dneska pojedu jenom do Varny nebo do Constanty trochu se polecit a vymyslet další plán  Mel sem rano kdyz odjizdeli divny pocit ale aspon si zkusim cestovat sam  … GoAhead

15. augusta

Z Istanbulu s Vladom pokračujeme do Izmiru. Ovzdušie v Turecku je veľmi prašné, čo spôsobilo zhoršenú viditelnosť a moju prvú kolíziu s nákladným autom

Zväčšiť mapu

kluci miri tureckem na gruzii a roman mel kolizi s nakladakem kdy nedobrzdil nalozenho peraka s pavem … nastesti jenom podreny blatnik a geometrie ok …drzte jim palce 
DSCN0302
Vstupná brána do Izmiru
DSCN0316
Teplota cez 40 stupňov nenechala chladných ani psov
DSCN0321
Pozostatky antickej kultúry v Izmire- Agora
IMG_2388
Nechali sme sa oholiť britvou, ostrihať a učesať, aby sme si mohli znova nasadiť smradľavé helmy
Info od romana s vladem: Ahoj vcera 530km a sme 150km od kapadokkia. Od Pamukkale se charakter krajiny zmenil od ostrych zakrut a skal podobnych grecku po doslova mesacnu krajinu … 
DSCN0381  DSCN0412
 DSCN0439

17. augusta

Zväčšiť mapu

Nestávalo sa často, že by sme mali pohodlný prístup k internetu. V Kappadokya sme ale bývali v skvelom campe: IMG_2414

Kapadokya…. Operácia separatisti začala počtom 5 účastníkov. Postupne jednotlivci poodpadávali po celej východnej Európe (separovali sa). Pôvodný kurz držím už len ja a Vladimir Vasil. Máme za sebou niečo málo pod 4000km. Momentálne objavujeme krásy centrálneho Turecka, ktoré nás úplne pohltilo. Neuveriteľne rozľahlé, nikde nekončiace planiny bez stromov a medzi nimi zarezaná cesta, za zákrutou zrazu ostré skaliská a neskutočný protivietor, zákruty. Ostáva ešte asi 5000km

20. augusta

Dnes som stanovil nový rekord pre Jawa perák (teda aspoň môj exemplár), 730 kilometrov za jeden deň

Zväčšiť mapu

Sms od romana ze vcera: vcera jsme urazili 730km na jeden nadych z Kapadokya do Erzurum. Cely den mi mlatil protovietor do helmy. Pravidelne sa striedali vysokohorske skalne masivy do kterych byla cesta vysekana s pustymi planinami. Ziarive modrozelene plesa v horach a vyschnute jazera v udoliach. Zajtra Tbilisi.

21. augusta

 Jawa si potrebovala trocha odpočinúť od hustej premávky v Tbilisi

Zväčšiť mapu DSCN0442 10623877_10152611591854501_2377639490452961569_o

21. augusta

Tbilisi je mesto plné nečakaných udalostí
Pozdravujeme z aquaparku Gino paradise v Tbilisi- je to dvojička Bešeňovej. Boli sme so sprievodcom v meste a večer ideme so slovenskou animátorkou piť. Chuderka sa podujala na nadľudskú úlohu ukočírovať dvoch bláznov na tour de bar. Našťastie berie aj kolegyne. Zajtra smer Jerevan, niekoľko kláštorov cestou a spíme pod sopkou Aragac– tada ak to jawa dovolí. Dúfam, že nás pustia do Karabachu.
IMG_2462  IMG_2579
Nějak jsem se k tomu nedostal a roman už psal 2x info takže to shrnu a napíšu svými slovy … Tedy info od Romana: V Tbilisi pobyli Roman s Vladem dva dny ve wellness a vyrazili směrem k Arménským hranicím kde je skásli o poplatek za pojištění. Nocovali pod nejvyšší horou Aragac a včera u jezera Sevan. Poseděli celou noc s místníma. Nakonec se rozhodli vynechat Karabach. Neustále je sledujou policejní hlídky a někdy se za nimi táhnou i 10km. Jednou je i skásli a jednou musel Vlado hlídce ujet  Dnes přejedou znovu do Gruzie ..
DSCN0455
Jeden z takmer zabudnutých kláštorov v horách Arménska
Samozrejme to v Arménsku nebola až taká tragédia. Príjemný prístup miestnych obyvateľov vykompenzoval policajnú buzeráciu
IMG_2628
pohostinní Arméni
IMG_2657
V rodine veterána z karabašskej vojny

DSCN0500 DSCN0501 DSCN0472

Na www.motoride.sk som zverejnil trocha zavádzajúcu- ukvapenú správu, pretože sme nevedeli, či bude možné prejsť cez Kavkaz do Ruska kvôli závalu:
Info od Romana z motoride.sk:
Po policajnom prenasledovaní sme na rýchlo opustili Arménsko. Karabach sme vzdali, ale omnoho hodnotnejšie bolo pobudnúť jeden večer s veteránom z vojny v karabachu. Chceli sme prejsť jediným prechodom z Gruzínska do Ruska cez Vladikavkaz. Príroda sa rozhodla, že nás v Rusku nechce. Hranica je zavalená kamením a ešte asi 2 týždne bude. Víza n nám končia 13.9., takže to nestíhame. Trajektz do Soči nejdú, jediná cesta je cez Azerbajdžan, ale nemáme víza. Vraciame sa cez Turecko

Zväčšiť mapu

Pozreli sme si Jerevan a kláštor na jazere Sevan
DSCN0520  DSCN0519
Vrátili sme sa z Arménska späť do Gruzínska a každého od pohľadu kompetentného sme sa pýtali na situáciu na hraniciach. Ešte sme si spoločne s Vladom pozreli Stalinove múzeum v Gori a na druhý deň sme sa rozišli. Ja som ostal v Gruzínsku so zámerom čakať na otvorenie hranice do Ruska, Vlado sa vrátil na Slovensko cez Turecko. Mal som z toho zmiešané pocity, ale ďalšie dni ma presvedčili, že sa dá cestovať aj o samote.

Zväčšiť mapu

Pred tromi dnami sme sa s Vladom museli rozlucit. Isiel spat na Slovensko za pracovnymi povinnostami. Ostal som sam a rozhodol som sa prekonat pohorie Svaneti cez horske sedlo. Asi pred tyzdnom tu vycinala priroda, rieky vystupili z koryt a cesta na niekolkych usekoch zmizla. Dopravne znacenie neexistuje, benzinu som mal na cca 120km po normalnej ceste. Niekolkokrat som spadol a rozbil predne svetlo. Niekolkokrat som utopil motor v bahnitych brodoch. Pre 62rocnu motorku to najhorsie…Do sedla som sa nedostal. Podarilo sa mi najst opustenu dedinu hlboko v horach s poctom obyvatelov 2+ja
Tomuto sa hovorí fiasko… Mestia bola vzdialená len pár kilometrov, ale v plnej zbroji to nebolo pre môj stroj dosažitelné

Zväčšiť mapu  10479090_10152631284264501_5236108175517613239_o

31. augusta

Správa od Vlada:

Vladimir Vasil Nazdar Roman poslusne hlasim ze po 3100km som vcera vnoci dosiel domov, 100km pred Istambulom priechod horami cista sila dazd, hmla, klzko ale slo to … davaj bacha ked pojdes … keby nieco volaj idem po teba  Inac cesta Sofia – Vidin – Arad krasna cesta asi 500km same dediny a krasne kopce …
Info od Romana: Poslednu noc som stravil v Batumi. Je to rusne mesto, ktore zije do rana. Ja s nim. Okrem inych ludi som obratil stachan aj s ukrajinskym kamionistom. Povedal, ze Vladikavkaz je prejazdny. Rano ma delilo od neho 550km cez pol Gruzinska. Teraz som od neho 150km. Zajtra ma cakaprejazd Kavkazom do Ruska.
Kutaisi:  10688483_10152659202119501_6413173531629579456_o 1926118_10152659202129501_5147422430303886486_o
Batumi:
10662014_10152659202294501_8838527451784154419_o 10608573_10152659202154501_4987909186225567114_o   10551689_10152659202204501_814660652992177805_o
 1149491_10152659202284501_295763774526518617_o

Zväčšiť mapu

Bleskový presun krížom cez celú krajinu. Hnala ma neustála obava z nového závalu, ktorý by ma mohol znova uväzniť v Gruzínsku. Nasledoval prejazd úžasnou kavkazskou prírodou a pohľad na pozostatky závalu:

 10683605_10152659216354501_3995114229272688806_o  10648584_10152659216504501_574140992470512523_o  10582968_10152659216434501_5180035693958587005_o  10506689_10152659216344501_5400342547938189746_o 10479066_10152659216369501_1288674163980395194_o

Zatimco posledni separatista Vlado dojel pred tremi dny po 9230km zpátky na slovensko Roman zustava na ceste a jako posledni z nas peti pokracuje dale … A ted uz info od romana ze vcerejsiho vecera:Uz 2. den sa motam po severnej strane Kavkazu. Nocoval som v Beslane, kde bol presne pred 10 rokmi teroristicky utok v skole. Presiel som Ingusetiu a ostal som v Groznyj v Cecensku s clenmi miestneho motoklubu. Zajtra smer Derbend, potom Volgograd.
Absolútnou náhodou bolo, že som sa v Beslane ocitol presne v dňoch desiateho výročia tragédie, o ktorej si môžete prečítať tu: Beslan

DSCN0685

V Groznyj v Čečensku som stretol Movsara Mansa Alihadzhieva. Spravili sme si spoločný výlet do Argunu a mohol som u neho prespať spolu s dvojicou poľských motorkárov (Dex Ter a Asia Sobkowska)

 983776_10204978711530822_7202799364046530048_n  10622918_10204987281945077_8065546262291791523_n  10649538_10204980932386342_5529031428097249811_n  1782267_10152659220799501_5753069524006958466_o 10608700_10152659220894501_3631083289639729917_o

3…4..5. septembra

Severna strana Kavkazu v Dagestane. Len uzasni ludia a hory. Na zaciatku som mal trocha obavy z cestovania bez partaka. V tejto casti Ruska nie je ziadny osamoteny cestovatel sam. Vzdy ked som zastavil, prisiel niekto, kto ma pozval k sebe domov, alebo len tak na caj alebo obed

V dagestanských horách je dokonalý pomer samoty, príjemnej cesty a úžasných výhľadov

Zväčšiť mapu

 10541449_10152659224719501_437927297214345378_o  10514351_10152659224639501_7128188320929409070_o  1540358_10152659224559501_4294779953118980993_o  1495205_10152659224454501_7656492754953273037_o
10623787_10152659224729501_7232757478296230201_o 10662204_10152659224504501_3736213070675730593_o  10683714_10152659224499501_3094824055538182347_o

Tak este posledny vtip z Dagestanu. Skoro kazdu horsku osadu strazili po zuby ozbrojeni policajti. Na jednej policajnej stanici som aj spal. Prve tri hliadky ma zastavili s prisnym vyrazom v tvari, ostatnych 10 s usmevom, lebo uz ocakavali moj prichod a brusili fotaky aby sa so mnou mohli odfotit.

Na každej väčšej križovatke alebo pred vjazdom do horskej dediny stáli ozbrojenci. U nich sa tieto dediny nazývajú Selo. Na niekoľkých staniciach mi brali odtlačky prstov. Moje ruky boli samozrejme poznačené jazdou na pojazdnej olejničke, tak aspoň ušetrili atrament.

 1492266_10152667425084501_2427185823586191194_o  10514265_10152667425089501_6173603264758420107_o 10697343_10152667425039501_8250674555649464091_o

A po 300 kilometroch v horách sa objavil asfalt, na konci ktorého stojí starý Derbent priamo pri Kaspickom mori.

 DSCN0810  DSCN0821Pred garážou nesmie chýbať Volga, na garáži raketa

DSCN0851

Z dagestanskeho Derbentu som sa vybral do Volgogradu. Cesta smerom na Astrachan bola dokonale priama s jedinou zakrutou na zapad.

  Zväčšiť mapu

 

8 septembra

Volgograd je mesto presytene vojenskou historiou Netrvalo dlho a znova som sa ocitol pod ochranou miestnych motorkárov ako vzácna atrakcia. Miestny klub Nočných vlkov ma prijal veľmi prívetivo.

10704317_10152667451034501_2839179752320744029_o

DSCN0920

DSCN0909

DSCN0890 10679494_10152667454184501_7273695401610795349_o

1500855_10152667454149501_1479318110764960870_o

 Z Volgogradu do Moskvy je necelých 1000 kilometrov. Prvých 300 kilometrov je cesta vyskladaná z poprehýbaných panelov. Pripadám si ako na splašenom koni a občas poriadne kričím do helmy najťažšie nadávky. Po pár hodinách som si zvykol. Dnes som urazil 850 kilometrov za 11 hodín. Turecký rekord 730 kilometrov je prekonaný. Ráno sa zobúdzam s pohodlným pocitom a už mám takmer na jazyku chuť kávy, ktorú si dám v Moskve. Veď ma od nej delí sotva 150 kilometrov. Situácia sa ale obracia v môj neprospech, dochádza mi benzín a ja musím kompletne nabalenú motorku tlačiť na najbližšiu pumpu 15 kilometrov. Zabralo to 4 hodiny….

Zväčšiť mapu

Dievocka v centre Moskvy prosila o svoje drahocenne auto, ale neuspela. Nasrata odisla a zurivo lizala zmrzlinu…
906672_10152667472114501_2737176748028116318_o
Ivan Rúček sme v Moskve dlho nepobudli, zato vecera v Sexton sa natiahla do tazkych rannych hodin… Najskor ma tam SBSkar nechcel pustit s motorkou, potom prisiel Velky Alexej a vsetko urovnal.
10379645_10152667459744501_3256660146524330197_o
ráno v Sexton bikers centre

Môj nocľah medzi motorkami

Ako si tak idem z Moskvy, jawa sa rozhodla, ze potrebuje nakrmit. Zastavil som na pumpe, a pri mne dvaja spravcovia z Moscow Raceway. Prehodili sme par slov a pozvali ma na veceru priamo do boxov pre safety cars

Tu som definitivne zaviedol moje tretie porekadlo: Jawa connecting people

 1602037_10152667476734501_1556284524079149938_o  10551687_10152667476549501_5238667160904883397_o  10608529_10152667476599501_2217503681956309308_o 10629490_10152667476589501_2221031491094849009_o

12..13. septembra

Zdĺhavá cesta , ktorá mi v okolí hraníc s Lotyšskom pripomína Valday. Množstvo malých jazier a močiarov. Niekoľkokrát sa oproti mne zjaví tabuľa smerujúca na Petrohrad. Keby mi v týchto dňoch nekončili víza, hneď by som išiel aspoň na jednu kávu do môjho najobľúbenejšieho mesta… kde sa nikdy nespí… 🙂

Zväčšiť mapu

10557530_10152682281914501_5489376287692522006_o

 10629431_10152682284149501_2812871254722411905_o  10687396_10152682283969501_218380595535678926_o 10688455_10152682282764501_8094274786727615968_o

A objavil som aj vlastnú dedinu

10714307_10152682302839501_8996695088377252097_o

Aktualna poloha Vilnus. Chystam sa na pivo. Cmuk

To bola moja posledná správa na facebooku. Asi o hodinu neskôr som už sedel v policajnom aute a krúžil som po centre starého Vilniusu. Ako tradične ma okradli. Dokonca ľudia, s ktorými som pil pivo. Našťastie sa s pomocou polície podarilo oboch chytiť a ukradnuté veci vrátane hotovosti sa mi vrátili… Bol som neskutočne nasratý na všetkých ľudí. Keby mi niekto skrížil cestu, asi by som ho zmasakroval. Keby som mohol, opustil by som hlavné mesto Litvy ešte v ten večer. Musel som ale počkať na spracovanie môjho prípadu do ďalšieho dňa. Nútene som si teda pozrel centrum starého mesta:

1270294_10152682293309501_1563253567273341389_o

Hneď ako som mal svoje veci, natlačil som plnú nádrž a smer Trakai

Zväčšiť mapu

Prišiel som podvečer. Našiel som si lúku nad jazerom s výhľadom na hrad, užíval som si kľud a samotu. Motorka a príroda v jednom je to najlepšie pre upokojenie a získanie pozitívneho prístupu

DSCN1102

 10476105_10152682301179501_3168069024664672797_o 10482492_10152682300984501_2947939060660704011_o

Prekliata Litva ma nechcela pustiť zo svojich špinavých pazúrov. Musel som riešiť dva defekty a stratil som kľúč od motorky. Začínam veriť, že existuje horizontálne pásmo na planéte, ktoré škodí mojej motorke. Minulý rok som v tomto pásme riešil poškodenú prevodovku a radiačný poplach: posledný diel cestopisu Potemkinova dedina

Poľsko- kostolovo

Je to asi najvýstižnejší názov pre krajinu, v ktorej je základom mesta kostol… a oni tie kostoly aj používajú… 

 1939734_10152682448774501_61512759552553539_o  10542978_10152682434254501_9154288977176886499_o 10704240_10152682448929501_9206464866645708774_o

Keď už som sa tolko motal okolo kostolov, nenechal som si újsť zopár drevených na pohraničí Poľska a Slovenska:

 DSCN1193  DSCN1196 DSCN1202

Samozrejme pripravujem z množstva materiálov ďalší cestopis, v ktorom sa zameriam predovšetkým na kultúrne a spoločenské rozdiely medzi ľuďmi v ich krajinách. Podarilo sa mi čiastočne splniť predsavzatie. Najlepšie to vystihuje moja posledná správa po návrate na Slovensko:

Kruh vyskladaný z množstva neznámych a nových cestičiek sa uzavrel včera večer. Po 11000 kilometroch, 12 navštívených krajinách a šiestich týždňoch. Jeden múdry pedagóg mi povedal, že človek je fyzicky taký veľký, ako ďaleko dovidí. Ja sa práve prehŕňam stovkami fotiek a videami, upratujem denník a užívam si spomienky, cez ktoré som aj s ľuďmi, ktorých som stretol. Hľadal som pohľad na krajinu cez oči jej vlastných obyvateľov. To je hodnota, bez ktorej si nemôžeme vytvoriť aspoň povrchný názor na ich život. Úplne ideálny stav je schopnosť položiť si seriózne otázku, či by sme dokázali žiť ich život, alebo nie a prečo. Vďaka rozhodnutiu mojich spolupútnikov vrátiť sa predčasne domov som mal omnoho viac príležitostí stráviť čas s bežnými ľuďmi.

10679976_10152682581049501_5669913821096067239_o

Potemkinova dedina- časť 3/6

8. deň S celou armádou na Moskvu

41

Miloš povýšil montáž nového karburátora nad všetky ranné rituály. Ja sa zatiaľ balím. Chvíľa pravdy sa priblížila, Miloš štartuje.

Motorka ani za nič nechce naštartovať. Za súzvuku pravých slovenských vulgarizmov ho tlačím okolo parkoviska. Po štvrtom kole konečne tá príšera chytila. Aj hluchý by si zapchával uši, keby počul ten odporný chod motora. Dolaďujeme štandardnými postupmi, ale aj tak to nie je ono. Karburátor má nízku hladinu paliva. Musíme vytuniť plavák- narezať jednoducho novú drážku na vodítko a posunúť ho vyššie… vyhrali sme ako vždy. Beží ako hodinky. Zase jedna z chvíľ, keď si hovoríme, že keby som nebol architekt a Miloš elektrikár, môžeme to rovno zabaliť.

200 kilometrov nás delí od Moskvy a miestami sa zdá, že by mohlo prestať aj pršať. Pozorujeme zvláštny úkaz. Podarilo sa nám dobehnúť konvoj vojenských nákladiakov. Na jeho konci ide policajné auto a snaží sa zabrániť obiehaniu konvoja. Keď sa rozšíri cesta na dva pruhy, konvoj ide v pravom a policajt sa jednoducho vopchá do ľavého. Pruhy sa striedajú podobne ako pod Strečnom.

Nervozita sa dá krájať. Jeden maniak to nevydrží a začne konvoj obiehať po pravej krajnici. Ostatní len váhajú, policajt nič nerieši. Po pár sekundách všetci surovo hlava-nehlava obiehajú po krajnici. My samozrejme tiež. Konvoj má asi 5 kilometrov a najvyššiu rýchlosť 60.

Keď sa nám to konečne podarí obísť, podľa zákona schválnosti mi dochádza benzín. Musím zastaviť na pumpe a v priebehu pár minút som znova na konci konvoja. Opakujem teda pravostranný obiehací manéver. A nechcem si predstaviť, čo si o nás asi pomysleli vojaci.

Ako nájsť starého kamaráta medzi 12 000 000 iných ľudí?

Moskva je na dostrel a nevynechá privítanie v podobe totálne zapchatého južného vjazdu M2. Divoko obiehame všetko čo neobehne nás.

Po príchode do Moskvy sa ma prvý krát na tomto výlete zmocňuje úprimný pocit víťazstva. Možno by sa dostavil už skôr nebyť mokrého počasia. Ale toto tu ešte nebolo. 61 rokov starý Perák po vlastnej osi v Moskve. To ešte nikto nevidel. Rovnaká detská radosť ako minulý rok v Odese.

A teraz prvá praktická rada. Ako sa dostať na konkrétnu adresu bez navigácie v dvanásť miliónovom meste? Jednoduché a geniálne! Stopujem taxík, taxikárovi dávam mobil s adresou a 700 rubľov. Nasleduje krkolomná naháňačka srdcom Moskvy. V zákrutách na hranici priľnavosti a s brzdením ušami aj očami. Motory točíme do rozpadnutia a štrikujeme pomedzi autá. Všetko v daždi.

České veľvyslanectvo.

Volám Ivanovi. Rok som môjho kamaráta nevidel. Maturovali sme spolu. V roku 2007 sme spolu boli na motozraze na Šírave. Zdala sa nám to z Púchova nekonečná diaľka. Úplne iný svet. Boli sme lokálni hrdinovia. Dnes je to smiešne, ale tu niekde sú korene môjho šialenstva. Závislosť na cestovaní, ktorá spôsobuje, že ešte som len na spiatočnej ceste z jedného výletu a už premýšľam nad ďalším.

Máme česť stráviť príjemný víkend ako hostia u skvelých ľudí. Ivan je dokonalý sprievodca. Presne vie, čo treba vidieť a ako sa tam dostať. Sú k nám pohostinní a milí aj napriek tomu, že smrdíme ako mokré psy a z nášho oblečenia má Tina potopu v byte.

IMG_3915
Konečne s celou rodinou v Moskve

Dodnes som si z Miloša robil posmešky, lebo vlečie dáždnik. Dáždnik asi po starej mame na motorke. Na motorke v Rusku…

Konečne som ho pochopil. Od Ivana drankám čokoľvek, čo by ma na dnešnej prechádzke Moskvou tiež ochránilo pred dažďom a ten prefíkaný čert sa len smeje.

IMG_3954
Jedna zo staníc metra
IMG_3939
Obchodný dom GUM
IMG_3945
Najväčšie delo, ktoré nikdy nevystrelilo. Car puška
IMG_3923
Veľké divadlo
48
Lenin

IMG_3948 IMG_3978 IMG_3979

Zmeškali sme aerosalón, celú rodinu sme chceli pozvať na večeru, ale pri jej cene nás skoro vyvalilo zo stoličiek. Našťastie ju zatiahol Ivanov otec. Inak by jeden z nás musel predať obličku.

IMG_3981

Stretnúť na ruských cestách motorkára je omnoho väčšia vzácnosť ako u nás

56

Je pondelok. Hostitelia musia ísť do práce ako všetci slušní ľudia a my pokračujeme na sever. Moskva sa s nami lúči útržkami modrej oblohy, ale začína byť poriadna zima. Oblečenie sa nám úplne nevysušilo a teplota kolísajúca okolo 13 stupňov vyvoláva intenzívnejší pocit chladu.

Stretnúť na ruských cestách motorkára je omnoho väčšia vzácnosť ako u nás. Pozdraviť sa s ruským motorkárom je o to vrúcnejšie. Slovák bežne kývne prstom,začiatočník nevie o čo ide. Ale Rusi mávajú z kilometra s rukou vysoko nad hlavou. Míňame takto dve motorky a moje periférne videnie vyhodnocuje niečo nezvyčajné. Obzriem sa a to stará Jawa. Okamžite sa točíme cez dve plné čiary za nimi a režeme na plný plyn. Dobieham Jawu 350 z roku 1970 typ 360. U nás sa najčastejšie dochovala vo vojenskom prevedení.

Chalanovi skoro oči vypadli, keď som sa zjavil po jeho ľavici. Hneď zastavujú a zisťujem, že sú z Moldavska. Samozrejme môj typ motocykla nikdy na živo nevideli, ale poznajú ho z obrázkov v knihách. Vymieňame si adresy, vedeli by sme sa našou rusko-slovensko-anglickou hatlaninou rozprávať aj celé hodiny. Láska k veteránom je medzinárodným jazykom podobne ako matematika. Prajeme si vzájomne šťastnú cestu a pokračujeme opačnými smermi. Za takýmito stretnutiami sa oplatí absolvovať jednotvárne ruské roviny.

IMG_4001
Stefan s partiou z Moldavska
IMG_3997
Stefan videl perák prvý krát naživo
IMG_3998
Jawa 350 typ 360

Záchranca nášho pohodlia sa volá Artém

Okolo 20:00 prichádzame do Valday. Je to mestečko na brehu malebného jazera s rovnakým názvom. Ivan nám hovoril, že je to celkom navštevované letné stredisko. My prichádzame zľahka po sezóne a letnú slávu odrážajú už len ceny v hoteli, ktoré sú porovnateľné s centrom Kyjeva. Inak architektúra je strohejšia ako v ruských dedinkách južnejšie. Prevláda drevené obloženie bez rezbárskych chuťoviek okolo okien.

IMG_4004
Valday

Dnes by sme zvládli aj stanovačku pri jazere. Hľadáme vhodné miesto, ale pre istotu sa pýtam okoloidúceho šuhaja, či o niečom nevie. Chvíľu premýšľa, vyzvedá kto a čo sme a ponúka nám nocľah u seba doma. Berieme to! Prečo nie? Ak to nebude nikomu vadiť… Záchranca nášho pohodlia sa volá Artém a vedie nás rozbahnenou cestičkou k svojmu domu.

Keď som bol malý, hovorili mi, aby som sa nedával do reči s cudzími ľuďmi…

Drevený domec sa nachádza na okraji Valday. Vykúka spomedzi stromov a má neskutočný výhľad na jazero. K celkovej atmosfére poskladanej z melanchólie zapadajúceho slnka prispieva náznak jesene vo farbách okolitej prírody.

IMG_4010
Nečakané ubytovanie

Artém je ruský prototyp človeka, akých často stretávame. Rázny, milý, ale na zdvorilostné ústupky sa s nami hrať odmieta. Dvakrát sa nás nepýta, či sme hladní a zo všetkých kútov kuchyne vyberá rôzne dobroty k čaju. Nechápe, že my mu rozumieme a on nám nie. Vysvetľujeme, že Slovenčina je veľmi tvárny jazyk a keď si nevieme porozumieť, zapájame angličtinu. Pri vstupe do kuchyne ako hlavného spoločenského priestoru ostávam stáť pred jeho atmosférou.

IMG_4025
Majstrovské zátišie
IMG_4028
Majstrovské zátišie
IMG_4026
Tu sme spali
IMG_4027
Majstrovské zátišie

Ruské domčeky sú zvonku bohato zdobené, maľované a vyrezávané. Podobajú sa na vianočné perníky hýriace všetkými farbami. Artemov dom je zvonka strohý dokonca viac ako ostatné domy vo Valday. Interiér je ale iná káva. Neuveriteľné kontexty dekorácií a obrazov tu ožívajú. Niekto by povedal, že je to preplnený priestor. V tomto dome má každá maličkosť svoje presné miesto a symboliku. Každý kút rozpráva vlastný príbeh človeka v spätosti s prírodou, priateľmi a zážitkami. Dokázal by som sa tu prechádzať týždne a vždy by som objavil niečo nové v iných zaujímavých súvislostiach.

Debatujeme o ľuďoch, Rusku a porovnávame naše národy. Pri ťažkých témach o Artémovej žene a dcére samostatne žijúcich v Petrohrade na odľahčenie vyťahujeme našu slivovicu.

Artém je umelecky dosť zdatný. Portrét zvláda na mojej úrovni a to nemá za sebou žiadny rýchlokurz geniality, ale len cit pre ceruzku. Ukazuje nám krabicu plnú skíc a dáva mi príležitosť niečo si vybrať na pamiatku. Originálnejší suvenír ako krásny akvarel kostolíka na jazere Valday nikde nekúpim. Navyše dobre zvládnutý akvarel považujem za vrchol umenia, lebo ja som v ňom úplný babrák.

Zaspávame s Milošom na spoločnej posteli. Zo začiatku sa to zdalo ako praktický nápad, ale ten chumaj mi celú noc bral perinu. V chalupe bolo nad ránom asi 10 stupňov a skoro som zamrzol.

Pred raňajkami máme exkurziu po záhrade. Rovnako ako v dome, ani tu sa kreativite medze nekládli. Artéma som nazval majstrom zátišia.

IMG_4013
netradičné WC
IMG_4018
Aj záhradka je vybudovaná s citom
IMG_4021
Raňajky

Artémova mama nám pripravila vynikajúce raňajky. Dozvedáme sa, že vyrába tradičné bábiky a píše o nich aj knihu. Škoda, že nemôžeme u týchto ľudí podudnúť dlhšie.

Nesmieme vynechať chrám na brehu jazera. Artém si nechce nechať ujsť príležitosť previezť sa na jawke a ide s nami. O jedenástej sa vraciame naspäť.

IMG_4029
chrám
IMG_4035
Valday

Musíme pokračovať v púti. Chceme nášmu kamarátovi nechať aspoň 1000rb za všetko, čo pre nás spravil. Rázne odmieta. Hovorí, že mu stačí dobrý pocit z toho, že sme boli jeho hosťami. A veľmi rád nás pohostí znova.

Rozhodol som sa, že by som mu mal nechať aspoň nejaký darček. Niečo, čo by mu naše stretnutie pripomínalo. Padol mi zrak na odznaky československej ľudovej armády, ktoré mám pripevnené na brašniach. Všetky sú poodierané a pamätajú veľa kilometrov. Len jeden si zachoval farby. Driapem ho šrobovákom. Bude z neho perfektný spomienkový predmet na doplnenie kompozície v domčeku.

IMG_4020
Darček
IMG_4052
Валдайский Иверский монастырь

IMG_4058

PREDCHÁDZAJÚCA ČASŤ                                NASLEDUJÚCA ČASŤ